DEDO |
ALEBO O TOM , KEDY MI NA OBLEČENÍ NEZÁLEŽÍ.
Naša myseľ je tak zautomatizovaná , že za deň urobíme tak dve vedomé rozhodnutia. Na všetko ostatné náš mozog okamžite vyťahuje riešenia a odpovede z dávno zabehaných šablón, ktoré sme si za tie roky vytvorili. Vďaka tomu máme priestor na skúmanie nových záležitostí a posúvania sa vpred (k novým zisteniam). Väčšinou však máme zabehané špatné riešenia alebo nevhodné pre túto dobu.
Spätné premýšľanie o veciach tiež nie je na škodu. Môžeme sa viac sebareflektovať, viac spoznať , v konečnom dôsledku rásť.
Moja pozornosť padla na naše nevedomé obliekanie alebo na momenty kedy nám je jedno , čo si obliekame. Vzácne sa to stretlo s Petrinou myšlienkou , ktorá nezávisle na mne premýšľala o článku na tému , čo architekti nosia doma. Ten bude ďalším pokračovaním k tomuto "focusu".
Prečo je to tak dôležité?
Lebo nie sme plytkí! O všetkom premýšľame, čím viac premýšľame , tým viac podnetov máme. Viac podnetov , viac nápadov. Viac nápadov, väčší architekt. Vačší architekt, lepší priestor, viac zachránených duší. Analógia je nezvratná! To je vec, ktorá architektov delí od laikov.
Kedy mi nezáleží , čo si na seba oblečiem?
Snáď len doma. Doma na seba natiahnem rozťahané tepláky a XXXL tričko s odporným motívom nejakej poisťovne, deravé ponožky, ponechám si rozstrapatenú hlavu ...
Nikto ma predsa neuvidí, nemusím sa "fešákovať". Je to smutné , aký nízky štandard sme si nahodili.
R.1985-93
Alebo sme si skôr zvykli z dôb 90tych rokov minulého tisícročia , dôb končiaceho socializmu , kde nám rodičia natiahli tepláčky po staršom bratovi alebo sesternici. Šušťačka k tomu a ide sa na ihrisko. Na tom nezáležalo, nikto to predsa neriešil, aspoň v našej sfére nie.
R.2009
Inšpiruje ma môj dedo a jeho štýl. Stále žije. Všímvšudy! Nikdy ho nevidím oblečeného ináč , než v saku alebo obleku. Ešte aj keď ide na zahrádku niečo pokopať, berie si pracovné sako. Na fotke ide práve k stolu na olovrant (sváčina).
R.2010
Beriem si z deda príklad a posúvam svoju laťku elegancie vyššie. Nebudem zatial chodiť po dome v obleku. Ale na začiatok postačia nové tepláky a pekné tričko. Snáď sa dám aj ostrihať a ráno si upravím vlasy. Aby som sa mal podvedome rád..
Ani nehovorím o tom, keď k tomu ešte s niekým žijete. Dotyčný(á) sa na Vás musí pozerať, aj svojím vzhľadom vytvárate (svoje aj jeho) prostredie. Teda ďalším pohnútkom k tomu bola žena. Áno, len žena dokáže posunúť muža ďalej, tak ohromne rýchlo! Aj mne sa vďaka žene spojil príklad môjho deda s vlastnou situáciou.
..nakoniec tvoríme nie len prostredie, ale aj radosť a úctu k sebe samému. Potom môžete mať radi aj ostatných . (Nemôžete dať druhým nič , čo ešte sami nemáte).
Je to istá cesta k narcizmu a metrosexualite , ale čo dokonalý som práve všetkými nedokonalosťami.
Preto nebudme ľahkovážni. Naša (ne)činnosť je častokrát "butterfly effect" a môže ovplyvniť veci nemysliteľné.
A čo vy? Kedy neriešite čo máte na sebe? A keď to neriešite , v čom skončíte?
Podeľte sa, napíšte aj vaše odvetvie v ktorom pôsobíte.
Foto by ddz.sk olovrant u deda
.
Dali! jesteś moim idolem! nawet rozumiem jak czytam :) super blog! pozdrawiam! i obiecuję często czytać :)
OdpovedaťOdstrániťahoj Beata! to je ale prekvapenie!..:)
OdpovedaťOdstrániťno widzisz:) na skype zobaczyłam linka i pomyślałam że to Twój blog ze zdjęciami :)
OdpovedaťOdstrániťa że ja bardzo lubię Twoje zdjęcia to weszłam sobie:D