Na ceste z Belgicka sa mi podarilo uloviť na benzín-pumpe skvelú spaciu masku. Odvtedy sa stala mojim verným kamarátom po dlhých prebdených nociach. Aj v posledných dňoch dostala zabrať !
Dni Finišu ateliérových prác sa vyznačujú preskupovaním priorít. Odpadajú všakovaké zbytočnosti ako napr. spánok.
Preto každý správny študent architektúry už videl vychádzať slnko a štebotať vtáčiky. Nie je to veru príjemný pocit. Keď však finišujete ateliér nie je priestoru pomaly ani na záchod.
To sa zákonite odráža na vašom vzhľade psychike a zdraví. Otáčate režimy.
Keď je deň - spíte a keď noc - robíte.
V týchto dňoch sme si niečo podobné s Petrou znova zažili. Ja už asi po dvadsiaty krát! Naše režimy sa otočili a maska so štupľami fungovala na smeny! Toto kombo je neoceniteľné!
Ale čo je najhlavnejšie. Zistil som , že už som na takéto excesy starý. Alebo ma to už jednoducho nebaví.
Začínam si viac vážiť svoje telo a svoje zdravie.
Asi po desiatom jubilejnom ponocovaní , som si povedal , že hranicou pri práci pre mňa bude , keď sa to začína podpisovať na mojom zdraví.
Samozrejme to nedodržiavam a všelijako deformujem.
To všetko sú už len plody nášho stromu "životného štýlu"a prístupu.
Kde sú zas tie korene ? Dovolím si tvrdiť že ponocovanie je dôsledok nesprávnej organizácie času strávenej na projekte. Ale to už je iná blog-úvaha. Možno malé objasnenie nájdete aj tu: O učení
Ad: nesprávna organizácia času zas pramení z nesprávneho nastavenia kreditového štúdia. Študenti sú v súčasnosti nútení celý semester naháňať a plniť nejaké úkoly , aby na konci zinkasovali určitý obnos kreditov. Výsledok je taký , že študenti vskutočnosti nemajú čas študovať! Sadnúť si do knižnice a čítať nové materiály. Tým pádom nemajú ani čas, ani možnosť, ani vedomosť, rozvrhnúť si čas na ateliér. Proste všetko so všetkým súvisí!
Určite si teda nebudem hľadať prácu v BIG-u , kde sa pracuje 100hodín týždenne , ale budem sa snažiť spasiť svet iným spôsobom a hlavne počas dňa (maximálne do 2am)!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára